Je bioplynová stanica ekonomicky výhodná?

Výstavba bioplynovej stanice si vyžaduje dôkladnú prípravu nie len z hľadiska výberu technológie ale aj dôkladnú ekonomickú analýzu. Vďaka zvýhodnenej výkupnej cene elektrickej energie vyrobenej z bioplynu záujem o výstavbu bioplynových staníc rastie. Bohužiaľ vzhľadom na neskúsenosť potenciálnych záujemcov o využívanie tejto technológie sú ich očakávania často výrazne nadnesené a vzdialené od skutočnej prevádzkovej reality. Na modelovom príklade sa pokúsime uviesť tieto predstavy na pravú mieru.

Pre modelový príklad sme zvolili bioplynovú stanicu s kombinovanou výrobou elektriny. Obmedzený priestor umožňuje prezentovať len základné informácie, preto údaje je možné pokladať len za orientačné.

 

Náklady na prevádzku bioplynovej stanice sú tvorené: dpismi, úrokmi z investičného úveru, nákladmi na opravy a údržbu, bežnými prevádzkovými nákladmi, nákladmi na obsluhu stanice a nákladmi na nákup a dopravu suroviny. Odpisy sú premietnutím investičných nákladov. Vo všeobecnosti môžeme uvažovať, že na technológiu vynaložíme 60 % a na stavbu 40 % celkových investičných prostriedkov.

 

Najmä počas prvých rokov budú veľkú časť prevádzkových nákladov tvoriť úroky z investičného úveru. Ich výška samozrejme závisí od podielu úverových prostriedkov na celkovej investícii a pochopiteľne aj od podmienok konkrétneho bankového domu.

 

Zásadný vplyv na výšku odpisov a výšku úrokov môže mať len prípadné spolufinancovanie investície prostredníctvom grantových prostriedkov. To by sa úmerne prejavilo na poklese odpisov aj úrokov.

 

Ďalšou položkou rozpočtu sú náklady na opravy a údržbu. Samozrejme, že je potrebné počítať aj s ďalšími prevádzkovými nákladmi (poistenie majetku, prípadný prenájom pozemku a pod.). Samostatnú časť tvoria náklady súvisiace s obsluhou bioplynovej stanice.

 

Otvorenou kapitolou sú náklady na vstupnú surovinu, jej manipuláciu a dopravu. Tie sa líšia veľmi zásadne od projektu k projektu. Veľmi závisí, či ide o využitie „odpadnej suroviny“, teda napríklad hnojovice, trusu a pod., alebo ide o účelovo pestovanú surovinu (kukuričná siláž), či dokonca o surovinu nakupovanú od iných subjektov.

 

Výnosy z výroby bioplynu je možné rozdeliť na výnos z výroby elektriny a výnos z výroby tepla. V oboch prípadoch je potrebné vychádzať z parametrov navrhovanej kogeneračnej jednotky. Časť vyrobenej elektriny (asi 7 – 10 %) sa spotrebuje pre pohon agregátov samotnej bioplynovej stanice. Rovnako časť vyrobeného tepla (asi 35 %) je potrebné využiť na ohrev fermentoru a vykurovanie stanice. Výnosy z predaja tepla sú položkou, kedy sa potenciálny investori dopúšťajú základných chýb.

 

Kvalitné ekonomické zhodnotenie projektu v prípravnej fáze môže investora ochrániť pre sklamaním aj priamou škodou. Preto by dôkladná ekonomická analýza mala byť prvým krokom pri budovaní bioplynovej stanice.

 

Celý článek je otištěn v čísle 2/09 časopisu Energie 21.

 

Autor: Ing. Ingrid Hodulová, Intech Slovakia, s. r. o.

 

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *