Plynová kríza a obnoviteľné zdroje

V uplynulých dňoch dominovala v dianí na Slovensku plynová kríza. V tejto súvislosti sme položili niekoľko otázok ministrovi hospodárstva Ľubomírovi Jahnátkovi.

Ako vy vnímate plynovú krízu a aký bude mať dopad pre našu energetiku?

Plynová kríza bola bezprecedentným fenoménom, s ktorým od vzniku plynovodu nikto nerátal. Doteraz bolo úplne zastavenie dodávok plynu nepredstaviteľné. Musíme ešte zhodnotiť, akú ujmu priniesla plynová kríza pre náš priemysel. Dva týždne neustálej práce bez ohľadu na dennú, či nočnú hodinu však boli na niečo dobré. Veľa sme sa naučili, získali sme vzácne skúsenosti do budúcnosti.

Musí prísť k zásadným zmenám. Viaceré krajiny na európskej úrovni urýchlili a zintenzívnili snahy o vybudovanie nových plynovodov (projekty sú už známe dávnejšie), ktoré by predstavovali diverzifikáciu dopravných ciest, v niektorých prípadoch aj diverzifikáciu zdrojov.

Z pohľadu Slovenska to znamená v krátkodobom horizonte realizáciu technických opatrení, ktoré umožnia reverzný tok plynu z Česka na Slovensko a z Rakúska na Slovensko. V dlhodobejšom horizonte to budú predovšetkým projekty prepojenia Slovenska s Poľskom (najpravdepodobnejší variant je prepojenie Slovenska s plynovodom Jamal a prepojenia s Maďarskom – tzv. severo-južné prepojenia.

Bojujeme s nedostatkom elektrickej energie. Tu vidím jedinú reálnu cestu cez rozvoj jadrovej energie.  Chápem citlivosť tejto problematiky, no rozvoj sa nedá umelo zastaviť. Nedá sa brzdiť žiadnymi predsudkami. Keď chceme byť energeticky sebestační a chceme viac chrániť životné prostredie a zároveň potrebujeme  mať aj ekonomicky prijateľné ceny elektrickej energie, čo má veľký až rozhodujúci vplyv na konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ, vidím riešenie v rozumnom a pragmatickom rozvoji jadrovej energetiky. Veľa štátov, ktoré dosiaľ nerozmýšľali v intenciách jadrovej energetiky  sa v súčasnosti začínajú hlásiť k podobným projektom. Napríklad Taliansko, ktoré malo veľmi podobný postoj ako Rakúsko, ukázalo odvahu a premiér Berlusconi už verejne deklaroval, že v jeho krajine plánujú postaviť novú jadrovú elektráreň.

 

Môžu mať problémy s dodávkou plynu aj pozitívny vplyv na zvyšovanie záujmu o alternatívne zdroje energie?

Napriek tomu, čo som hore povedal, Slovensko nie je odporcom alternatívnych zdrojov energie. Ako členský štát EÚ si veľmi dobré uvedomujeme aj záväzok, že podiel obnoviteľných zdrojov musí do roku 2020 dosiahnuť 14 %. Tento záväzok je súčasťou Stratégie energetickej bezpečnosti SR do roku 2030.

Problém s dodávkou plynu vyvolal zvýšený záujem o alternatívne možnosti vykurovania nielen u domácností, ale aj u väčších či menších dodávateľov tepla. Hoci počas plynovej krízy zásobovanie teplom pre domácnosti bolo prioritou a v tejto oblasti nebolo potrebné urobiť žiadne obmedzenia, predsa len si obyvateľstvo uvedomilo závislosť Slovenska od dovozu zemného plynu.

Už v súčasnosti pre mnohé domácnosti sú investície do solárnych systémov návratnou investíciou a sú vhodným doplnkom k biomase. Výhodou je existujúca výroba špičkových slnečných kolektorov na Slovensku. Slnečné kolektory môžu pri príprave teplej úžitkovej vody počas 8 mesiacov v roku nahradiť fosílne palivá, respektíve spotrebu elektriny.

Jediným alternatívnym zdrojom, ktorý môže konkurovať zemnému plynu je však biomasa. Z obnoviteľných zdrojov má najväčší technický potenciál, ktorý predstavuje približne 18 % z celkovej spotreby energie v SR. Biomasa má veľkú perspektívu pri výrobe tepla pre vykurovanie najmä v centrálnych vykurovacích systémoch vo forme drevných štiepok a slamy a v domácnostiach vo forme peliet a brikiet.

V posledných rokoch sme zaznamenali značný nárast využívania biomasy, čo nám dáva predpoklad, že aj v najbližších rokoch to bude najviac využívaný  obnoviteľný zdroj energie. Navyše na Slovensku sú veľké produkčné kapacity na výrobu peliet a brikiet, ktoré väčšinu svojej produkcie musia umiestňovať na zahraničné trhy. To dáva záruku, že aj pri rýchlo rastúcom počte inštalovaných kotlov na biomasu nebude problém so zabezpečením týchto palív.

 

Aký je v súčasnosti stav a podpora obnoviteľných zdrojov energie a aké sú plány do budúcnosti?

V prvom rade musíme vyriešiť problém zabezpečenia dostatočnej výroby silovej elektriny. To vieme dosiahnuť prostredníctvom bezpečných a moderných jadrových zdrojov. Popri prioritnom vytvorení dostatočnej cenovej rezervy v novom energetickom mixe, venujeme pozornosť aj rozvoju obnoviteľných zdrojov. Súčasne sa sústreďujeme na priebežné znižovanie energetickej náročnosti a na úspory v odbere energií. V súčasnom období už aktívne pracujeme na tomto procese. Predpokladáme, a potvrdzujú to naše prepočty, analýzy i odhady, že energetický mix bude na Slovensku na úrovni 47 % výroby elektrickej energie z jadrových zdrojov, 30 % z tepelných zdrojov a 23 % zo zdrojov obnoviteľných.

Na rozdiel od Rakúska však nepôjdeme cestou rozširovania potenciálu veterných elektrární. Máme na to odborné a kvalifikované dôvody.  Okrem iných aj preto, že veterné elektrárne predstavujú v prenosovej sústave veľmi nestabilný prvok. No a v stave, keď sa Slovensko z krajiny, ktorá dokázala elektrickú energiu vyvážať stal štát odkázaný na jej dovoz a už má deficit vo výrobe silovej elektrickej energie si nemôžeme dovoliť riziko zaradiť do procesu ďalší nestabilný prvok.

Okrem biomasy sa budeme koncentrovať na využitie existujúceho hydropotenciálu na Slovensku, ktorý je asi na úrovni 17 petajoulov. Podobne máme záujem aj o rozšírenie a budovanie zdrojov geotermálnej energie. V tomto prípade máme taký istý potenciál ako povedzme v rozvoji solárnej energie. Tá je podstatne výhodnejšia ako je napríklad vietor, ktorý má vzhľadom na klimatické podmienky na Slovensku najnižší potenciál zo všetkých obnoviteľných zdrojov energie. Ten sa pohybuje na úrovni 5 petajoulov.

Zvyšovanie podielu OZE (obnoviteľných zdrojov energie) na výrobe tepla a elektriny s cieľom vytvoriť primerané doplnkové zdroje potrebné na krytie domáceho dopytu je jednou z priorít energetickej politiky.

Podnikateľské subjekty a verejný sektor môžu získať na využívanie OZE nenávratný finančný príspevok prostredníctvom čerpania štrukturálnych fondov EÚ. Ministerstvo hospodárstva SR v rámci operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast podporuje projekty so zameraním na OZE.

 

Rozhovor  je otištěn v čísle 1/09 časopisu Energie 21.

 

Připravil: Martin Gálik    

 

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *