Každý investičný projekt potrebuje pre svoje uskutočnenie zdroje, ktoré sú nevyhnutné pre jeho realizáciu. Výber vhodných zdrojov financovania ovplyvňuje celkovú rentabilitu a efektívnosť podnikania, preto je dôležité venovať ich voľbe veľkú pozornosť.
Ako vstupné údaje pre ekonomickú analýzu slúžili priemerné ročné energetické zisky jednotlivých elektrární, následne prepočítané na výnosy v EURO a určenie rozdielu.
Vstupná investícia fotovoltaickej elektrárne zahŕňa cenu stavby elektrárne na kľúč (vrátane projektovej dokumentácie) a cenu pozemku. Jedná sa o bezobslužnú fotovoltaickú elektráreň, pričom cena tohto typu elektrárne s výkonom 980 kWp sa pohybuje na priemernej úrovni 150 miliónov Sk, v závislosti od dodávateľa a vybranej technológie FV panelov, meničov a pod. Do vstupnej investície je potrebné rátať aj cenu pozemku, ktorá je odlišná v závislosti od jednotlivých krajov a okresov, do úvahy sme brali priemernú cenu ornej pôdy vo vybraných mestách.
Výnos elektrárne je stanovený ako jej ročný výkon v peňažnom vyjadrení (pri uvedenej cene 448,12 Euro/MWh) v analyzovaných mestách pri sklone panelov 35 a južnej orientácií. Cena za kWh je fixovaná na uvedenej úrovni po celú dobu životnosti zariadenia. Tu je potrebné zdôrazniť, že zafixovanie výkupných cien elektriny na v súčasnosti plánovaných 15 rokov je, na prvý pohľad, ekonomicky výhodné predovšetkým z pohľadu psudzovania úverových podmienok bankou, avšak činitelia zodpovední za tvorbu cien by mali do dlhodobo prognózovaných cien zahrnúť aj infláciu, čo v súčasnosti neplatí! Ďalšie náklady tvoria, keďže sa jedná o bezobslužnú elektráreň, len mzdy zamestnancov strážnej služby (kumulovaná funkcia strážnika a údržbára) a to v závislosti od priemernej mzdy v jednotlivých regiónoch.
Všetky uvedené premenné ovplyvňujú tvorbu zisku elektrárne rôznym, avšak z hľadiska investora nie najzásadnejším spôsobom, nakoľko práve vzájomným pôsobením negatívnych a pozitívnych vplyvov každej premennej na konkrétny podnikateľský zámer tento vykazuje v závislosti od regiónu plánovanej inštalácie takmer vyrovnanú dobu návratnosti. Návratnosť projektu je vypočítaná vo dvoch variantoch.
V príspevku sme sa snažili poukázať aj na možnosti financovania výstavby FVE v podmienkach Slovenska aj subjektom, ktorý nedisponuje potrebným kapitálom.
Je na investorovi, aký spôsob financovania si vyberie a do akej miery rizika je ochotný ísť. Znova však musíme podotknúť, že veľmi dôležitú úlohu v takomto prípade zohráva aktuálne platná legislatíva, nakoľko bez dostatočných záruk zo strany štátu nie je možné uvažovať o podnikaní v tejto oblasti.
Celý článek je otištěn v čísle 4/09 časopisu Energie 21.
Autor: Ing. Peter Tauš, Ing. Marcela Taušová, TU v Košiciach