Produkcia technických plodín na výrobu biozložiek môže zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj vidieka v dlhodobom horizonte a stabilizáciou príjmov poľnohospodárskych podnikov umožní ich rozvoj a vyššiu konkurenčnú schopnosť. Výroba nepotravinárskych surovín pre biozložky podporí vznik multifunkčného poľnohospodárstva v prípade, že sa vo väčšej miere budú spracúvať aj vedľajšie výrobky (pokrutiny na kŕmenie).
Výtah z článku, který vyšel v časopise Energie 21 č. 4/2018.
Jednou z možností rýchleho zavedenia pokročilých biopalív druhej generácie je kultivácia a využitie rastliny ľaničník siaty (Camelia sativa, sp.), ktorá je domácim rastlinným druhom, a jej využitie sa v ostatnom období celosvetovo intenzívne študuje. Na dosiahnutie tohto cieľa je potreba vyvinúť správnu pestovateľskú technológiu tohto netradičného druhu a odporučiť túto technológiu pre pestovateľskú prax. Predpokladmi pre rozšírenie ľaničníka siateho bude tak efektívne zvládnutie výroby semena až po jeho spracovanie, aby jeho produkcia bola atraktívna pre všetky produkčné stupne od prvovýroby až po spracovanie.
Ľaničník siaty je stará kultúrna rastlina, jej spotreba však bola nahradená repkovým olejom. Väčšie výmery sú na Ukrajine a v Ruskej federácii, ale v poslednom období nastáva záujem o túto rastlinu najmä v USA a Kanade. Ploidita genotypov ľaničníka je variabilná od 2n = 12 do 2n = 40. Genetická diverzita genotypov ľaničníka je však relatívne nízka. Vyššiu mieru diverzity vykazujú genotypy pôvodom z Ruska a Ukrajiny. To predstavuje významný potenciál pre ďalšiu hybridizáciu.
Ľaničník je primárne samoopelivou plodinou. Existujú zimné a jarné typy. Je možné ho pestovať aj na pôdach s nižšou úrodnosťou a kvalitou, ako aj na poškodených pôdach. Má kratšiu vegetačnú dobu, je odolnejší voči suchu než repka olejná.
Podľa zahraničných literárnych údajov, výrobné náklady na produkciu bionafty z ľaničníka siateho sú takmer zhodné ako repkového semena a repkového oleja. Produkcia ľaničníkového semena je dokonca pre niektoré oblasti lacnejšia ako produkcia semena z repky olejnej (Frőhlich, Rice, 2005).
Výroba FAME z ľaničníkového oleja je ovplyvnená vyšším obsahom voľných mastných kyselín, vyšším číslom kyslosti a vysokým jódovým číslom. V procese výroby je nevyhnutné zaradiť technologické stupne degumácie a odkyslenia. Produkt transesterifikácie nevyhovuje v dvoch parametroch norme EN14214 – má vysoké jódové číslo a vysoký obsah metylesteru kyseliny linolénovej.
Riešením je parciálna hydrogenácia oleja alebo esteru selektívnymi katalyzátormi pri nízkych teplotách a malom parciálnom tlaku vodíka (100oC, 4 bar). Priemyselne je laničníkový olej využívaný v procese HVO (hydrotreating vegetable oil) a umožňuje vyrábať palivá (bio-propán, bio-benzín, bio-jet, diesel) identického zloženia ako z ropy, bez obsahu síry a aromatických zlúčenín. Proces je investične náročnejší ako výroba FAME (BR Moser 2010).*
(Táto práca bola podporená z projektu APVV-16-0097.)
Jozef Mikulec, VÚRUP, a. s., Bratislava
Obrázky:
Využitie ľaničníka pre výrobu biopalív druhej generácie sa v ostatnom období celosvetovo intenzívne študuje. Foto archiv/Energie 21
Priemyselne je laničníkový olej využívaný v procese HVO, ktorý umožňuje vyrábať biopalivá. Foto archív/E21
Výroba HVO z ľaničníkového oleja je realizovaná napríklad v Neste Oy (Finsko). Foto archív/Neste
