Biomasa je jedna z najdôležitejších obnoviteľných surovín, ktorá pri trvalo-udržateľnom rozvoji predstavuje nevyčerpateľný zdroj pre „zelenú chémiu“. Sacharidický podiel nachádzajúci sa v biomase je môžné získať, spracovať a využiť viacerými chemickými alebo biochemickými procesmi. Aplikáciou procesov zelenej chémie je možné získať z biomasy potencionálne zdroje surovín, ktoré môžu byť základom chémie pre výrobu nových chemikálií a produktov.
Termín „zelená chémia“ predstavuje použitie chemických procesov takým spôsobom, aby ich negatívny vplyv na životné prostredie bol nahradený za menej znečisťujúci, alebo bola použitá neznečisťujúca alternatíva.
Definícia zelenej chémie je nasledovná: „Zelená chémia alebo ekologicky neškodná chémia je návrh chemických produktov a procesov, ktoré znižujú používanie a produkciu nebezpečných látok“. Niekedy je tiež zelená chémia označovaná za chémiu udržateľného vývoja.
Potenciál využitia biomasy v priemyselných aplikáciách je obrovský a pri dnešnom spôsobe využívania asi 3–4 % biomasy v potravinárskej alebo priemyselnej oblasti predstavuje významný zdroj suroviny na výrobu chemikálií a nových produktov.
Transformácia základných cukrov s použitím chemických a fermentačných procesov umožňuje získať základné stavebné jednotky, ktoré možno previesť na ďalšie významné chemikálie a produkty jednoduchými alebo zložitejšími cestami.
Zvýšenie konverzie a selektivity procesov umožní v budúcnosti rozvinúť doterajšie výskumné aktivity do komerčnej aplikácie výroby chemických derivátov a produktov z tejto suroviny. (Pokračovanie v čísle 4/2014).*
Celý článek vyšel v časopise Energie 21 číslo 3/2014.
Autor: Michal Jablonský a kol., STU v Bratislave
Obrázok: Pre pokrok v zelenej chémii je potrebné pochopiť vlastnosti molekúl, ktoré ovplyvňujú transformácie v biosfére. Foto archív/Energie 21
